Dnes si moje srdce robí so mnou, čo chce... Tá známa pieseň síce hovorí o tele, ale veď srdce je jeho súčasťou. A dnes je to výnimočne srdce, ktoré sa snaží upútať na seba pozornosť. Aby som bola úprimná netreba mu na to vynaložiť veľa sil...
Snažím sa započúvať... neprináša mi to však radosť lebo už dlhú dobu nepočúvam nič nové. Keby aspoň nebolo také tvrdohlavé a nehúdlo si stále svoje. Márna je ľudská snaha bojovať proti nemu, proti tomu čo ho napĺňa až po okraj... až tak veľmi, že pre iného tam niet miesta!!!!
Snažila som sa, keby si vedel ako som sa snažila prestať myslieť... Nemyslieť na to všetko krásne, čo bolo, co dávalo zmysel mojim dňom, takým prázdnym a stereotypným bez Teba. Netuším prečo si prišiel a ešte k tomu takým zvláštnym spôsobom, akým aj odchádzaš.... Opäť ostávam sama, ale možno za to môže aj moja (Tvoja) snaha vrátiť všetko tak ako bolo, než sa to stalo...
Zmätok je v týchto dňoch charakteristický pre Teba aj pre mňa... Pre naše srdcia, z ktorých jedno bije mocnejšie... Ktovie dokedy? Si vo mne, či sa Ti to páči, alebo nie! Si vo mne, či sa to páči , alebo nepáči mne samej... A ako rada by som bola, keby ma moje srdce prestalo otravovať Tebou...
Tebou, ..............................................................................................................!
Komentáre