Strácam sa pod ťarchou tejto chvíle, týchto myšlienok,...tejto nálady. Som utopená v mori tých malých krištáľovo čistých kvapkách, ktoré mi vytrvalo stekajú po vnútornej strane mojich líc...vytrvalo a tak desivo-pravidelne.... kvap, kvap...opäť sú tu... aha, POZRI
Keby som aspoň mohla napísať, že sa týmto kvapkám vysmievaš,skrývajúc tak vlastnú bolesť... neskrývaš, lebo žiadna neexistuje. Ty si bol na to pripravený, raz sa to skončiť muselo.... skončilo, aj keď nie naším pričinením.
a tak tu teraz len tak som... som naplená smútkom nad tým, že ked sa budem vracať zo školy, alebo z práce bude ma čakať bolestivé prázdno-ticho...bez Teba, Tvojho hlasu, bez zvuku otvárajúcej sa plechovky piva....
Som a zároveň nie som... existujem len vo svojom svete skladajúcom sa z tých krásne blízkych maličkostí, ktoré mi Ťa pripomínajú...vaňa naplená voňavou vodou a vedľa položená sviečka, kúpeľ pripravený tak previnilo-radostne pre mňa a neskôr aj pre Teba...
Bol si a už nie si...ja však som... a stále...SAMA
Komentáre
lucianna
maxim
lebo niekto koho milujem celou dusou mi uz nikdy nebude patrit a vlastne ani nepatril... toto je smutne-ze uz netuzis milovat nikoho ineho a nie su to len prazdne slova ... proste sa to aj deje
maxim
lucianna
maxim
maxim
maxim