Bol si prvý ktorý ma videl, hladkal, bozkával,... BOL...lebo všetko toto je už len krásna minulosť, ktorá zanechala vo mne stopy... zrazu viem, že nikto ma nebude takto hladkat ani bozkavat, tak krásne nežnojemne a bojazlivo zároveň. A tak sa len každý deň nechám uniesť svojimi krásnymi spomienkami niekde, kde ma budú čakať všetky tie veci ktoré si musíme odriecť a obetovať.... Musíme?....naozaj?
Želala by som si aby ten smútok nebolo vidno, ale nedá sa, je úplne a celý zakódovaný v mojich očiach, do ktorých si sa tak rád pozeral. Je mi tak ťaživo-smutno z toho, že sa mi slová tak samé spájajú do minulého času...Bolo nutné aby som urobila takéto rozhodnutie, aj keď túžim po inom. Tak sa len uchýlim do svojho sveta...áno, jedine tam budem môcť byť nerušená so svojimi kolísavo-sentimentálnymi pocitmi a spomienkami... ja viem, je to takto lepšie, ale ako to mám vysvetliť svojmu srdcu. Povedz!
Ako môžem patriť niekomu inému, ked som sa celá darovala Tebe...
Ako sa mám uspokojiť s Tvojím priateľstvom,keď z celej duše túžim po inom...
Ako mám raz vysvetliť najbližším prečo som stále sama, keď opakovane odmietnem ponuku od niekoho iného...
Ako to mám urobiť aby mi slzy netiekli, lebo je to zbytočné... Teba mi nevrátia
Tak mi povedz,len nezačni opäť s tým, že je to len ošiaľ...Lebo viem, že nie je
Cesty nie sú cestami, pokiaľ po nich nikto nekráča... A my už nebudeme...
Komentáre
lucianna
maxim